QuaziArtBlog

…......„MIREC, A TOTO JE SKADE?“, podám mu čiernobielu fotkku.Momentka, dokumentujúca zápas v boxe, právý hák pre mňa neznámeho borca zachytený na polceste, a samozrejme Mirec. Bud sa uhýňajúci, alebo a to skôr pripravujúci si miesto kam o sekundu padne. „Z MOSKVY“ odpovie Peťo, drgne do Mirca „TAK MIREC?“, podá mu fľašu vína. „NOOO HEY, MOSKVA“ Pavlovičovi zažiaria očká, vyčaruje štrbavý úsmev, vidím mu až do duše, ako sa mu v hlave možno po milionty krát premieta dávny čas, ked bol niekto, ked bol hrdina, olympionik, ked na horizonte videl šťastnú budúcnosť, nemé video, ktoré je navždy len a len jeho majetkom. „OLYMPIA V MOSKVE“ to je všetko čo povie. Odpije z vína, “DAJ MI CIGARETU“ obráti sa k Peťovi, „UŽ DVA DNI SOM NEFAJČIL“ , „PI A NELUŽ, VČERA SI MI VYFAJČIL CELÚ KRABIČKU“ odtuší Peter, zoberie mu foto, „VŠAK POVEDZ O HAVANE, VONDRÁČKOVEJ, CASTROVI“. Mirec sa natočí ku mne, vystrie roztrasený ukazovák, slzy mám na krajíčku, tak toto si veru nezaslúži, žiť ako všivavý pes, nadýchne sa „DAJ MI CIGARETU“...........