QuaziArtBlog

….SBS-kár nasrane kopne do brány, zúrivosť mu šľahá z očí, pot steká vyholenou lebkou. Kopne ešte raz a znova, znova, znova.Nakoniec priloží magnetickú kartu, cvak, otvorené. “TO JE BULO“ skonštatuje Jana. Ležíme na vyslnenej lúke, pár metrou od vstupu do honosnej haciendy, unavená partia, 5 falátkov rozvalených v polomered 15metrov, xýba len Ada, “MAŤO IDEM SA VYVENČIŤ“ , “JAK LEN XCEŠ MOJA“, to bolo 5minút dozadu, nato zmizla. Tieň prekryje slniečko, bulo, nasrdený bulo mi pohodí fotku “VIDÍŠ?“ lapá dyx “VIDÍŠ TO?“, pozerám na svorku dobermanov, “VRAHOVIA“ uznanlivo prikívnem, “KILLERI !!!“ sxmatne fotku, čupne si “A TERAZ MA POČÚVAJ“ zotrie si z čelokrku pot, “ZOBER SI TOHO PSA ČO TAM ŠTEKÁ, HECUJE MOJIX“ ukáže prstom niekam na výxod “INAK IX VYPUSTÍM“. Nexápem “ČO, JAKÝ PES? “ postavím sa “KDE?“, “TAM!!“. Bulov prst znova mieri na výxod, v diaľave žiari peroxidová Adina hlava...