QuaziArtBlog

„ALE HOVNO“, vydýchne mi do ksixtu dym, …. , sxmatne TESCO tašku, v ktorej je polkila šalátu, desať rožkov a 5 litrov vína. Až ju pevne drží, dokončí „ TO TAKÚ ŠOU SI ZAŽIL V TESCU?“. No takú šou som zažil, ale čo ti budem vyprávať, alkáč jebnutý, si troska ty olympionik, „NO VED TI HOVORÍM“. Len prikývne hlavou, zátka je už dávno preč,odpije priamo z fľaše, naleje si do pohára a vyexuje dvojdecku, spokojne si odgrgne a pýta sa „DÁŠ SI?“, biele nepustí tak odmietnem.Šalát kydne do Bivojovej misy, TEĽAčiPES zdvihne hlavu a vetrí. “NAOZAJ SI NEDÁŠ“, „NIE VDAKA“, odkopne misu k psovej morde „DAJ SI MÔJ“ , Bivoj nečaká na dovolenie a vrazí papuľu do polievkovej misy, xlemstá ako pumpa. „MIREC, MIREC POZRI ČO SOM NAŠIEL“ vystriem ruku, na dlani sa mi mrví mača, maličké, maličkaté, pazúriky zatne do pokožky, celé sa xveje. Mirec sa pozrie, Bivoj sa pozrie, obaja sa škeria....