QuaziArtBlog

Tak si plávam mliekom, januárový stuff, smotana klesá z neba, rozrážam xuxvalce hmly, bratov blok by už mal byť nablízku. Ako svetluška žiari lampa pri vxode, zrýxlim krok. “MLADÝ PÁN“ vytrhne ma z ilúzii roztrasený hlas, “MLADÝ PÁN“, registrujem iba ťažké nádyxy, výdyxy, prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty, “MLADÝ PÁN“ , šiesty, “POMôŽETE NÁM?“. Starček a starenka, ex-zamilovaný pár, stojaci pred schodami. “ČO TO?“. “POMôŽETE?“. Starček vytiahne cigarety, “MLADÝ PÁNKO, PONÚKNITE SA“. “VĎAČNE“. Len prvý šľuk a natiahne ma. “FAJNÉ“ poxválim. Starký uznanlivo prikývne. No hovno, ukrajinský shit, kamarát raz trefne poznamenal MEDVEDÍ TRUS. Zakašlem, zaxraptím “DEDKO, ČO TREBA?“. Ukáže na tašku, “VYNESIETE TO?“, roztrasená ruka núka ďalšiu cigaretu. “JASNĚ“, odhodím tigra. Plný elánu a podporných látok zdrapím tašku. “KURVA“ zakľajem. Prsty povolia do raxotu padajúcej tašky. “TO TAM MÁTE TEHLY?“ atakujem deda. Stiahne ruku z cigaretami, “KOMPÓTY Z LIDLU“........