QuaziArtBlog

Z PRÚDU ČASU HLBOKEJ NORY; VYCHÁDZAJÚ TIENE A DIVNÉ TVORY; “Tatík,tatík aké divné tvory?“ DO PAVUČÍN V ZELENOM KROVÍ; KDE ČIERNA VDOVA ŽIVORÍ; Pozerám do tých kukadiel, oceľovo modrých okien do duše, čo mu na to povedať? Ukážem prstom na okno, za ktorým sa mieša hmla z nocou, “Kto chce divné tvory spoznať, musí sa do noci pozerať, Jožko“. Chytí ma za ruku a dotiahne k oknu. “Tam?“. “Tam“. Uprene pozerá do smotanovej tmy a ja cítim ako mu vzrušene bije ešte nevinné srdce.