QuaziArtBlog

„TAK KDE JE“ nasraný ma maximum, ju zdrapím za gágor, zalomcujem, „TAK KDE JE“ syčím do blonďavej hlavy, mlčí, „TAK“, spakruky vrazím parxantovi ktorý nám sproste narúša konštruktívnu hádku rumázganím, „KDE? , JE?“. Sopliak sa prekoprcne a temenom hlavy narazí do radiátoru. Konečne stíchol, zatrasiem Svätou „PIČA, KDE JE“............tak takto to TAM vnímaš Skener, je mi to ľúto, je mi ťa ľúto ale realita je iná.......“MARTIN, MARTIN“ v komore štastne dancuje Svätá, „MARTIN, MÁM TO“. Maličký Daniel spí v mojom náruči.Skvelé, uložím mrňa do postieľky, bozk na čelo, dusím štastný výkrik v hrudi, má to, má to, potixu zavriem dvere, prejdem izbu a zavriem ďalšie dvere až teraz prepustím radosti nespútanú cestu, „YES,YES, MÁÁ TO“ Zbehnem ku Svätej, stojí pri otvorenom mrazáku, v ruke drží mikroténový sáčok, smeje sa a máva mi ním pred očami, „MARTIN, MÁME TO“. Neverím vlastným očiam, je ix tam aspoň tisíc, tisíc skladačiek, „TAK KOĽKO“ pragmatická Svätá, „VEĽA, STRAŠNE VEĽA MOJA“, jebem ti aspoň tristotisíc...........spokojný Skener, každý si je strojcom svojho šťastia, takže už vypadni z mojix snov, si minulosť......odpočívaj v ….... zbohom........